Na Slovensku se už dva roky neproplácejí sférické brýlové čočky

Co bylo pro Vás impulsem věnovat se optickému řemeslu?

Mám vrodenú refrakčnú chybu - hypermetropický astigmatizmus, takže okuliare sú mojou pomôckou od prvého kontaktu so školou. Môj strýko odporučil štúdium odboru očný optik na SZŠ v Brne mojej staršej príbuznej a keď nadišiel môj čas, tak aj mne. Dokonca ma prvýkrát do Brna aj osobne priviedol. Teraz už môžem s istotou povedať, že mi dobre poradil.

Jste poradním hlasem pro optiky při vytváření legislativy pro Ministerstvo zdravotnictví Slovenské republiky. Mohl byste tuto Vaši činnost přiblížit laikům? Jak přesně Váš poradní hlas funguje? Co nyní konkrétně máte rozpracováno?

Upresnil by som to: za študijný odbor očný optik a diplomovaný optometrista som členom Rady MZ SR pre tvorbu Štátneho vzdelávacieho programu pre zdravotnícke školstvo (ŠVP). V spolupráci s ďalšími kolegami, ktorí sú zapojení do vzdelávania budúcich očných optikov, som vypracoval základné pedagogické dokumenty, z ktorých vznikol štátny vzdelávací program pre odbor očný optik - štvorročné denné štúdium pre absolventov základných škôl, ktorý platí od 1. 9. 2009. Chcel by som oceniť veľmi dobrú spoluprácu a pomoc mojich kolegov zo SZŠ Merhautova 15 v Brne a Alšovo nábřeží v Prahe. V súčasnosti pracujem na základných pedagogických dokumentoch pre vyššie odborné štúdium - diplomovaný optometrista.

Co je podle Vás na legislativní práci nejsložitější a na co jste konkrétně v této práci pyšný?

Táto práca je veľmi zodpovedná a zároveň aj časovo náročná. Potrebujem spolupracovať so všetkými, ktorí sa podieľajú na príprave budúcich očných optikov. V rámci SR sú to dve centrá, a to SZŠ Moyzesova 17 Košice a SZŠ Záhradnícka 44 Bratislava. Na dobrý pocit ešte len čakám, pretože dva roky je krátka doba na to, aby to bolo možné objektívne zhodnotiť. Cieľom tvorby nového ŠVP bolo skvalitnenie prípravy budúcich očných optikov - v teoretickej i praktickej časti. Som presvedčený, že bol urobený správny krok dobrým smerom.

Vy sám se věnujete třem různým oblastem: vyučujete, provozujete optiky a jste poradním hlasem při vytváření vzdělávacího systému. V jakém pořadí jste se začal těmto jednotlivým odlišným činnostem věnovat? Která z nich Vám je nebo byla v určitém období nejbližší a proč?

Na budúci rok to bude 40 rokov od mojej maturity na SZŠ Merhautova 15 v Brne (1971). Absolvoval som ju v štvorročnej forme, ktorú sme aj kvôli dobrým referenciám od českých kolegov zaviedli aj na Slovensku (do roku 2009 to bola len forma dvojročného pomaturitného štúdia odboru očný optik). Problematike vzdelávania venujem v súčasnosti najviac času.

Podnikať v očnej optike sme začali spolu s manželkou (ukončila odbor očný optik na SZŠ v Brne Merhautova 15 v roku 1989). Máme 4 deti a tiež sú očnými optikmi, dvaja synovia absolvovali SZŠ Záhradnícka 44 Bratislava, dcéra a tretí syn ukončili štúdium na našej škole v Košiciach. Všetci už majú viac ako 10 rokov praxe v odbore očný optik a môžem s hrdosťou povedať, že v mnohých činnostiach sú už lepší ako ja. Je to aj ich zásluha, že môžem už 13 rokov spolupracovať pri vzdelávaní, a už desiaty rok pôsobiť ako vedúci odboru očný optik na našej škole.

Studoval jste na Přírodovědecké fakultě UP v Olomouci obor Optika a optoelektronika. Na co jste se při studiu specializoval?

Mám dobrého kolegu, výborného kontaktológa a optometristu Vladimíra Oulehlu a bolo to hlavne aj jeho pričinením, že to bola optometria, ktorá ma aj počas štúdia na UP v Olomouci najviac zaujala. Boli sme prví študenti optometrie na UP a tento odbor sa vtedy len začínal budovať (1987/1988), ale vďaka osobnostiam ako Ing. Jaroslav Polášek, Ing. Jiří Vodňanský, RNDr. Milan Křížek a RNDr. Jaroslav Wágner sme ho 10 úspešne ukončili v roku 1992 ako magistri jemnej mechaniky, optiky a optoelektroniky so zameraním na optometriu.

Jak Vy osobně vnímáte vývoj Vašeho oboru na Slovensku? Jaké byly podle Vašeho názoru v oboru na Slovensku klíčové mezníky?

K najvýznamnejším patrí určite zavedenie študijného odboru očný optik na Slovensku v roku 1992, na SZŠ Záhradnícka 44 v Bratislave, kde do roku 1997 v dvojročnej forme štúdium ukončilo maturitnou skúškou 96 očných optikov a 20 diplomovaných optometristov. Od roku 1998 sa odbor očný optik presťahoval na našu SZŠ Moyzesova 17 v Košiciach, kde s poslednými maturantmi z roku 2010 máme celkom 301 absolventov - očných optikov - a 60 úspešných absolventov odboru diplomovaný optometrista.

Od roku 2007 je odbor očný optik opäť aktivovaný aj v Bratislave a ako som už uviedol, okrem dvojročnej formy štúdia je už druhý rok na oboch školách aj možnosť štvorročného štúdia odboru očný optik (pre absolventov základných škôl). V tomto školskom roku na našej škole študuje odbor očný optik 20 študentov prvého ročníka dvojročnej dennej formy a 22 žiakov druhého ročníka štvorročnej dennej formy štúdia.

Jak je vnímán na Slovensku Evropský diplom z optometrie?

Treba konštatovať, že doteraz sa na Slovensku nepodarilo posunúť štúdium optometrie na vysokú školu. To je možné len v zahraničí a v súčasnosti slovenskí študenti študujú aj na LF MU v Brne, ako aj na PF UP v Olomouci. Štúdium optometrie na našej škole sme pre veľký záujem otvorili už v roku 2003 ako vyššie odborné štúdium (VOŠ) pre očných optikov, ktorí majú najmenej 2 roky praxe vo svojom odbore. Naši študenti (oční optici) sa v diaľkovej forme 4 semestre pripravujú teoreticky, a predovšetkým aj prakticky na prácu optometristu v očnej optike. V rámci praktickej prípravy sa nám darí spolupráca so školiacim strediskom pre kontaktológov spoločnosti Johnson & Johnson v Prahe, naším lektorom je aj Ing. Ivan Vymyslický z ČR.

Uvažujete o tom, že by na Slovensku postupně vzniklo vysokoškolské studium optometrie?

Viem, že na Slovensku boli už dva pokusy, prvý, aby to bolo (ako UP Olomouc) na Prírodovedeckej fakulte UKF v Nitre, a druhý na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Zatiaľ sa to nepodarilo.

Na Střední zdravotnické škole v Košicích učíte odborné předměty. Pozorujete nějak u studentů posun ve vnímání oboru v dnešní době? Co se ve vzdělávání za dobu, kdy se mu věnujete, nejvíc změnilo?

Asi najväčší posun nastal vo forme a spôsobe vyučovania, je to hlavne pri odborných predmetoch s využitím informačných technológií, v učebni máme nainštalovaný PC s prepojením na dataprojektor, so študentmi komunikujeme aj cez ich e-mailové schránky. V každom ročníku sú aj vynikajúci, ale aj priemerní žiaci. Za celé obdobie, čo učím, sa na našej škole nestalo, aby niekto v maturitnom ročníku štúdium nedokončil, menej schopní jednotlivci štúdium zanechali skôr.

Jste členem představenstva Optickej únie Slovenska (OÚS). Jaká je podle Vás její současná nejdůležitější role?

Organizovanie očných optikov a optometristov na Slovensku od samého začiatku nebolo jednoduché. Na začiatku 90. rokov sme mali dve organizácie: Komoru a Spolok, ktoré sa po dlhodobom zbližovaní spojili do SOA. Asi pred 6 rokmi sa asociácia pretransformovala do Optickej únie Slovenska. Menili sa názvy, organizačné formy, no pri riešení legislatívnych noriem sme boli ako profesijná organizácia často obchádzaní.

Doteraz sa nám nepodarilo presvedčiť väčšinu našich kolegov o potrebe byť členom OÚS. Za veľký úspech naopak možno považovať aktivity OÚS pri organizovaní odborných kongresov, v tomto roku to bol už 6. ročník a mal veľmi dobrú odbornú úroveň.

Proč přestaly pojišťovny na Slovensku brýle do ±6,00 Dpt proplácet? Vy osobně s tím souhlasíte, nebo ne? Myslíte si, že to dovede lidi k tomu, aby byli více odpovědní za svůj zrak?

Pred asi dvoma rokmi boli vyradené zo Záznamu pomôcok, hradených zo zdravotného poistenia, sférické a tórické plastové šošovky (stiahla ich spoločnosť, ktorá ich tam prihlásila - ESSILOR Slovensko s.r.o.) a za nich neboli zaradené náhradné položky, preto sa nepreplácali sférické plastové šošovky do ±6,00 sph. Na tórické plastové šošovky do ±6,00/4,00 bolo ešte možné uplatniť položky receptové. Od 1. 10. 2010 sa v limite stanovilo obmedzenie rozsahu, a to nad ±6,00 pre celú skupinu plastových šošoviek sférických a tórických.

Treba poznamenať, že o tom, čo a ako často sa zo zdravotného poistenia môže preplatiť, rozhoduje Kategorizačná komisia a Kategorizačná rada na MZ SR, v ktorej, žiaľ, my nemáme zastúpenie, sú tam len oční lekári.

Možno súhlasiť s názorom, že refrakčné chyby, okrem poistencov do 18 rokov a zrakovo ťažko postihnutých, nemajú spojitosť s ohrozením zdravia, a preto nemusia byť riešené v rámci zákonného zdravotného poistenia. Podľa môjho názoru by okuliare na bežné refrakčné chyby, kde sa s korekciou dosiahne vízus 1, mohli byť riešené inou formou, napríklad hradené na základe doplnkového zdravotného poistenia. Najväčším problémom podľa mňa je skutočnosť, že poistenci do 18 rokov majú nárok na okuliarové šošovky len pri refrakcii nad ±6,00 Dpt, čo je nepochopiteľné. Ak to porovnáme napríklad s nemeckým modelom preplácania, tak tam práve táto skupina je primerane zabezpečená.

Zmínil jste, že OÚS byla často obcházena, když se řešily legislativní normy. Zlepšila se situace v tomto směru?

Pred rokom predstavenstvo OÚS dostalo mandát od svojich členov a zatiaľ sa uskutočnili pracovné stretnutia na MZ SR, na zdravotných poisťovniach (v súčasnosti sú u nás už len 3 - VšZP, Dôvera a Union) s cieľom na posilnenie vplyvu a postavenia. Je tu potrebné urobiť ešte veľa práce, ale už máme na túto oblasť povereného viceprezidenta Ing. Petra Urbánka. Naším cieľom je posilniť vplyv OÚS pri tvorbe legislatívy, ale aj trvalého zvyšovania odbornej úrovne odboru očná optika a optometria na Slovensku.